Keď si raz niečo zmyslím, len tak to z hlavy nepustím. Chcem starý bicykel....
Taký škaredý...až je pekný, so zahnutými riadidlami, koženým sedátkom...kľudne aj hrdzavý. Chcem. Čas plynul, pinterest bol plný týchto skvostov, ktoré som stále obdivovala, až som zrazu mala jeden taký doma.
...dokonca má kožené sedátko :-)
Aký bol asi jeho príbeh, než sa dostal k nám?
Možno na ňom jazdil nejaký dedo na pivo. Alebo, ktovie koľko rokov ležal niekde na povale medzi ostatnými haraburdami. A čakal kým ho niekto nevyhodí. Nechám to na vašej fantázii.....určite vás niečo zaujímavé napadne.
Ja si tak matne spomínam (dávno-pradávno jedny letné prázdniny) ako sme na takomto niečom podobnom išli do obchodu. Sedela som vzadu na nosiči, nohy sa mi hompáľali vo vzduchu....celá vytešená ako sa tak veziem, až sme skončili v koprive. Na tú veru nikdy nezabudnem. S koprivou som mala potom ešte jedno takéto príjemné stretnutie :-D
No naspäť k tomu príbehu na dvoch kolesách. Bicykel ako sa tie dve kolesá volajú čakal v kovošrote. Áno v kovošrote, kde ho už čakalo iba jediné. Zošrotovať. Veľa pekných starých vecí tam takto skonči...je to škoda pre nás zberačov.
Teraz sa nám tak vyníma v záhrade s kvetinkami a robí mne nám radosť. V uliciach ho už asi neuvidíme...i keď, nikdy nehovor nikdy. Práve takéto staré kúsky vídať čoraz častejšie vo väčších mestách. Ľudia na nich chodia do práce, do škôl...a celkom dobre to vyzerá.
Mám rada tieto staré veci, len som strašne zvedavá komu patrili, kde boli predtým a aj to, prečo ich ľudia vyhodili.
Eska (ako sa píše na ráme bicykla) sa už vynímala dokonca aj na svadbe, kde vítala svadobných hostí. Asi by som mala zmeniť názov príspevku, že: "Z kovošrotu na svadbu."
Ešte máme jeden takýto pekný, postarší, opravený, dokonca fungujúci. Ale o tom niekedy nabudúce.
Do pedálov cyklisti :-)
Follow my blog with Bloglovin
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára